Michelangelo: Na svete existuje iba jedno hrdinstvo: vidieť svet taký, aký je a milovať ho

Kniha Agónia a Extáza, ktorá je krásnym životným príbehom Michelangela, sa mi na prvý krát zdala, že ju zrejme nikdy nedočítam. Bola jednou z najhrubších kníh, ktoré som kedy čítala. Trvalo to dlho, ale keďže milujem vychutnávanie si príbehu a nerada viem, že prichádza koniec, aj túto knihu som čítala pomaly.

Začiatky boli ako vždy zaujímavé, to kde a kedy začínal. Aké mal myšlienky, akú mal minimálnu podporu zo strany rodiny, či to ako prvý krát vošiel do ateliéru kde kreslil. Neskôr záhrady, kde kresal mramor či márnice, kde spoznával ľudské telo. Priznám sa, túto časť s márnicou som čítala len tak letmo, lebo prílišne opisovanie mi nebolo príjemne ani v jednej knihe o umelcovi. A teda táto časť je doslova v každej z nich.

Neskôr sa dostávame k tomu, ako pokračuje ako žije občas vo Florencii, inokedy v Ríme. To, ako sa snaží bojovať s Leonardom da Vinci, či čo všetko je ochotný spraviť, aby bol známejším. Životný príbeh, ktorý nie je vôbec jednoduchým a vtiahne vás do diania tak rýchlo, že sa na chvíľku cítite akoby ste ho poznali osobne.

Čas kedy vytesal Dávida bol čarovný, aj keď sa neskôr v knihe dozvedáme, že Dávid počas búrenia mesta prišiel o ruku. To kedy, ako a kto ju nahradil či opravil som sa nedozvedela. V knihe tiež čítame o tesaní piety, bakcha, amora a rôznych ďalších sôch. Tento umelec mal veľké predstavy na ktoré by mu nestačili ani dva životy. No aj napriek tomu, je obdivuhodné čo všetko dokázal, koľkokrát bol na pokraji a kam až došiel.

Sixtínska kaplnka nebola jeho snom. Pár krát to chcel celé vzdať, dokonca aj svoje prvé maľby sa rozhodol premaľovať, pretože prišiel s niečím lepším, veľkolepejším. Presne s tým, čo dnes vidíme na strope sixtínskej kaplnky, teda Stvorením sveta. Maľoval to sám, za hrozných podmienok. Miestami strácal zrak z neustáleho privierania očí, či kvapkania farieb. No aj napriek tomu ju dokončil a dodnes je to jedným z najkrajších diel umeleckého sveta. Neskôr bol poverený vymaľovať aj jednu z hlavných stien, na ktorej môžeme vidieť Posledný súd. Táto stena mala byť premaľovaná ešte počas jeho života, kvôli nahote ktorú zobrazovala. Našťastie, jeden z jeho učňov, presvedčil pápeža že stačí zakryť to, čo sa im nepáči. No a tak opatrne zakrýval kúskami látok niektoré časti steny, aby ju nepoškodil a dali sa neskôr odstrániť.

Počas maľovanie Sixtíny sa spoznáva aj so samotným Raffaelom Santi, o ktorom som už čo to vedela. Vždy som chcela vidieť pohľad Michelangela práve na tohto umelca. To, či bol naozaj Michelangelo taký samotár ako si to myslel Raffael. Úprimne? Nebol. Len celý svoj čas venoval maľovaniu, kresaniu a umeleckému životu, namiesto času straveného s priateľmi, či vysokopostavenými ľuďmi. A na druhej strane to, či bol pre Michelangela, Raffael niekým koho prehliadal, alebo umelcom, ktorého obdivoval. Aj to sa postupne dozvedáme v knihe a zisťujeme pohľad z druhej strany.

Michelangelo prežil väčšinu svojho života pod krídlami pápežov. Občas tých horších, občas lepších. Niekedy sa musel skrývať, inokedy ho pozývali na večere. A práve tak, ako sa menil jeho život, sa mení neustále dej v knihe. Je obdivuhodné, že za strop sixtínskej kaplnky zarobil viac, ako Leonardo za svoj celý život, no napriek tomu, nikdy nežil v prepychu.

Kniha nám otvára krásny pohľad na Michelangela, ktorý svoju životnú cestu ukončil 2 týždne pred slávením 90. rokov. Bol veľkým sochárom, architektom, maliarom a žil umením až do svojho posledného dňa. Nechcel si pripustiť, že prichádza koniec, rovnako ako som si to nechcela pripustiť, že táto kniha končí.

Tento životný príbeh bol pre mňa jediečným, iným ako tie doteraz a vďaka tomu, som si mohla vytvoriť názor či pohľad na samotného Michelangela. V závere viem, že bol rovnako dobrým a vďačným človekom, ktorý chcel tento svet naplniť nevyčerpateľným umením. A to sa mu aj podarilo.

Minimalism

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Instagram