Začalo to približne keď som mala 14-15 rokov. Prišiel trend Aliexpress a Ebay a ja som sa nechala zlákať ako väčšina ľudí v tomto čase. Vidina vecí, za pár eur, bola väčšia ako rozum. Aj ja som mala názor, že načo mám platiť v obchodoch za tričko 10€ ak ho môžem mať inde za 1€.

Neriešila som ako sa vyrába oblečenie, či ostatné veci, ktoré sa predávajú aj tam. Vôbec ma nezaujímalo, že jedna vec za pár centov, precestuje celú planétu, kým príde ku mne. Nedokázala som si predstaviť, že tento celý proces, jednoducho nemôže stať jedno euro a ďalej som nakupovala. Často bez rozmyslu, lebo to bolo lacné. Často veci, ktoré som nepotrebovala, nenosila, len som mala potrebu ich vlastniť.

Úprimne, koľko-krát ste si kúpili niečo, čo vám doma zostalo zapadať prachom? Myslím, že každý z nás to pár krát spravil. Pretože akcia, pretože to má kamoška, pretože mi to niekto odporúčil či pretože to pekne vyzerá. Tých dôvodov prečo si to kúpiť bolo hneď niekoľko. Žiaľ dôvod prečo si to nekúpiť, mnohí z nás nehľadajú.

Cena, úmerná kvalite. Takto nejako by som to nazvala. Často tie veci za pár eur nemali žiadnu hodnotu, okrem tej ľudskej, ktorá túto vec vyrobila. Vydržali pár použití, či pár praní a začali sa rozpadať. Častokrát som si kupovala tielka, ktoré vyzerali vzdušne a v lete sa mi doslova lepili na telo, lebo som sa v nich cítila, akoby som sa obalila v igelite a vyšla na slnko.

Aliexpress bol veľkou skúškou. Pretože ak prídete na túto stránku, často kúpite aj to, čo nechcete. Pôvodne hľadáte tričko a zrazu máte v košíku ďalších 10 vecí, ktoré sa vám len tak počas toho zapáčili. Aj napriek tomu, že si nakoniec kúpite možno 4, spomínate? Pôvodne ste chceli jedno tričko.

Tu nastával najväčší problém. Rozprávanie známym o výhodnej kúpe, rozprávanie o tom, aké krásne veci tam majú, či to ako skvelo sa tam nakupuje. Nekonečné množstvo produktov od výmyslu sveta, len škoda, že väčšina z nich, sú napodobeninou veľkých či tých menších značiek. Často krát tých najmenších, ktorý nemajú také slovo a silu brániť sa.

Postupne som chápala, že celkový problém nebude ani to, že koľko tie veci stoja, koľko prešli, ale hlavne to, že sú mi totálne na nič. Neviem ich používať, častokrát končia veľmi rýchlo v koši a ani nepočítam, koľkokrát mi prišlo niečo, čo na fotkách vyzeralo 100x kvalitnejšie. Bolo to také obdobie pomalého uvedomovania si, že to asi nie je najlepšia voľba.

Tak som z týchto obchodov prešla na fast fashion e-shopy (opäť skvelá voľba -_-). Tie boli o čosi kvalitnejšie, často krát mali pekné veci za "dobré ceny" a zadarmo poštovné. Tým som svoju nákupnu "mániu" mohla presnúť inde. Nekonečné skrolovanie či prepínanie 150 strán produktov, som si užívala a bežne som sa dostala aj na poslednú stranu. Dnes končím už po 2 či 3 stranách, ak sa bavíme o všetkých produktoch, nie len jednej kategórií.

Začala som uvažovať nad tým, ako si to oblečenie vážia predávajúci a kupujúci. Často pohodené oblečenie po regáloch, lebo ak si niečo skúsime, nedokážeme to mnohí ani odniesť z kabínky, nie to ešte poskladať do pôvodneho stavu, veď sú tam predávačky. Tiež vidíme mnoho krát oblečenie na zemi, či len tak postúpané. 

A keď som videla vrece slnečných okuliarov bez obalov, pochopila som, prečo som nikdy nevedela nájsť okuliare bez škrabancov. Takéto zaobchádzanie mi prišlo otrasné, čoraz viac som nechápala to množstvo vecí v obchodoch, kde sa neviete pretlačiť uličkou, lebo padajú na vás veci z vešiakov, či vešiaky celé. Neznášala som, keď som vybrala jednu vec a leteli ďalšie tri niekde na zem.

Pomaly som pochopila, že aliexpress nie je správna voľba, že preplnené obchody oblečením sa mi hnusia a že radšej skúsim dať šancu niečomu čo dáva zmysel. A tak, aj keď niekedy si spomeniem na fast fashion obchody, občas v nich aj nakúpim, snažím sa to robiť tak, aby tie veci boli nositeľné a vynositeľné. 

Nescrollujem si hodiny web, že mi možno niečo padne do oka, skôr hľadám konkrétnu vec. Aliexpress a Ebay som už úplne vyradila zo svojho šatníka a občas si dlhšie šetrím, ale kúpim kvalitnejšie. Reklamy ma už nelákajú a ani zľavy nie, pretože som pochopila reálnu cenu.

Najviac ma mrzí, že mnohé osoby, ktoré majú dostatočný dosah, zdieľajú svoje super kúsky z aliexpressu za 1€ a ľudia, ktorí k ním vzhliadajú, tieto veci chcú tiež. Problém je, že sa často nechceme zamýšľať nad tým, prečo sú ceny fast fashion či čínskych e-shopov tak nízke a nechceme si pripustiť, že v takýchto podmienkach naozaj rôzne firmy fungujú. 

Ak o tom niekto rozpráva, kto to nevidel len na fotkách, ale aj v skutočnosti, hneď ho odcudzujeme, že si vymýšľa. Ak nám predloží jasný dôkaz, ajtak si nájdeme odpoveď že to tak určite nie je. Preto si myslím, že častá chyba je tá, že si sami nie sme ochotný pripustiť, že sa niečo také deje a nechceme tomu uveriť. 

Riešením nie je zrušiť fast fashion, riešením je, bojovať za lepšie podmienky v fabrikách, vyššie platy ľudí, či nakupovať o trochu menej. No a hlavne si priznať, že nadmerná výroba akejkoľvek módy, je reálny problém.