Čo ma naučila výroba oblečenia

Okrem toho, že hneď od začiatku sa sypali z každej strany poznámky o tom či to stojí za to, keď je už toľko obchodov s oblečením, som sa naučila oveľa viac. Napríklad hovoriť a vysvetľovať ľuďom, prečo to má zmysel, prečo to stojí za to a postupne sme tomu dávali ešte väčší zmysel.

  (Vesta a Choker 100%bavlna: Nosimumenie, Nohavice (imitácia semišu ktorá je dostupná len ako 100% polyester - NosimUmenie, Šaty 80%bavlna 20% ľan - NosimUmenie)

Kým sme nezačali tvoriť značku nosimumenie, boli sme akoby zaslepené názorom, že nakupovať v auparku trička za 2-3€ je správne. Veď prečo nie? Veď to tak robí každý. Pri otázkach čo robíme inak, mi začalo záležať na odpovedi. Chcela som aby naša odpoveď nebola o výhovorkách o tom, prečo práve od nás si má človek niečo kúpiť, ale o realite o ktorej počuť málo kedy.

Začali sme ľuďom viac vysvetľovať čo robíme, ako to robíme a tiež prečo. A zrazu som zistila, že okrem vysvetľovania sa potrebujeme aj my naučiť niektoré veci, nie len šiť :D. 

Postupne výraz slow fashion začínal viac gradovať v zahraničí, vznikalo množstvo "sustainable/ethical" značiek a ja som chcela vedieť prečo. Chcela som zistiť v čom sú tieto značky iné, prečo si dávajú tieto prívlastky a čo môžme robiť inak my.

 (Tričko, Nohavice a šaty 100% bavlna - NosimUmenie)

Začalo to byť o tom, že polyesterové veci som začala obchádzať z diaľky a postupne aj moji známy. Prečo? Pretože som zrazu pochopila, prečo sa v mojich krásnych letných šatách cítim viac spotená, ako v dlhých nohaviciach a dlhom rukáve. Pochopila som, že polyester nie je len o pocite skleníka, ale taktiež o mnohých veciach spojených s prírodou.

Zistila som, že pri praní polyesterového oblečenia, sa vyplavujú mikroplasty do našej pitnej vody a tak sa krásne dostávajú až do nášho jedla. Keďže som milovník vody z vodovodu a preferujem ju pred všetkými inými, chcela som aspoň vyradením polyesteru z môjho šatníka dopomôcť k čistejšej vode.

No polyesterom to nekončí. Okrem toho som pochopila, čo je naozajstná bavlna. Zistila som, že všetko čo je obsiahnuté v oblečení a tvorí menej ako 5% vlákna sa nemusí na štítkoch uvádzať a okrem toho som pochopila, aké príjemné je nosiť ľanové veci.

Za ten čas, som nazbierala mnoho inšpirácie, poznatkov a hlavne skúseností a postupne som vedela prečo mi v čiernom bavlnenom tričku v lete nie je tak teplo ako v bielych polysterových šatách.

Zrazu mi prišlo smiešne sledovať ľudí na zastávke, ktorí sa v nej skrývajú pred slnkom. Pretože okrem toho, že majú na sebe šaty, ktoré vytvárajú skleník, schovajú sa do ďalšieho menom zastávka a je im 3x teplejšie.


(Košeľa 100% bavlna: NosimUmenie , Mašľa 100% bavlna : Serish, Kožená Ľadvinka - Marima, Nohavice 98%Bavlna, 2% elastan)

Dnes viem, že ak sa ma niekto opýta, prečo šijeme z konkrétnych materiálov, prečo to robíme tak a nie inak, moja odpoveď bude konkrétnejšia. Aj keď sa v našej tvorbe nájde ešte stále polyster, je to zvyčajne práve pre to, že sú to staršie kúsky, alebo je tam napísané, že sa jedná o kúsok vytvorený zo zvyškového materiálu.

Zistila som, že mnoho ľudí vďaka tomu pochopilo, že nie vždy je problém farba oblečenia, ale hlavne materiál, že existujú rôzne druhy predajní a nie len tie v auparku a že lokálna výroba ti dokáže poskytnúť viac, ako si myslíš. 

A ak som niekedy nútená ísť do auparku niečo kupovať, tak prvé čo robím je, že hľadám na lístkoch zloženie. No aj keď som jediná v tej predajni, ktorú to zaujíma, je to správne. Pretože odhliadnúc od toho ako je to oblečenie vyrobené, zaslúži si naše telo aspoň príjemý pocit pri nosení.

Možno ak nabudúce pôjdeš do obchodu aj ty budeš obracať lístky a zisťovať z akého materiálu je tvoj šatník. Pretože materiál, ktorý je na oko skvelý vzdušný a letný, v realite môže fungovať ako "otepľovaky" v lete. A tak skús porozmýšľať, či by si práve v takých otepľovakoch vyšiel v 40°C vonku.

Minimalism

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Instagram