Byť kreatívnym človekom dá občas zabrať. Určite si už neraz počul o vyhorení, nie len kreatívnych ľudí. Je to bežný jav, kedy človek tvorí veľa a potom naopak málo. Kreativita je niečo čo občas príde, občas odíde a nikdy nevieme aký to bude mať dopad.

Pamätám si, že počas strednej školy som v prvom ročníku vytvárala množstvo veci. Mala som stovky nápadov a potom prichádzali ďalšie a ďalšie. Takto to šlo možno rok až dva, kedy sa od nás požadovalo tvoriť každý mesiac niečo nové. Stále vymýšľať, fotiť a tvoriť. V tejto fáze som začala pochybovať o tom čo študujem.


Nie je totiž možné aby človek dostal nápad len tak z ničoho. Niekedy tie najlepšie nápady prišli hneď, inokedy deň pred odovzdaním. Tak nejak sa to ťahalo a ja som po maturite povedala, že nikdy nebudem fotograf. No asi to je moja životná voľba byť tým kreatívcom. V tomto období som mala pauzu približne pol roka. Z toho, ako som foťák nosila doslova vždy a všade sa stalo polročné obdobie bez jedinej fotky. Oddych, vyhorenie mojej kreativity a také nejaké "upgradeovanie".

Postupne som začala fotiť všetko, ale stále tak nejak bez nadšenia, bez nápadu a bez akéhokoľvek presvedčenia, že je to to, čo chcem robiť celý život. Mala som pocit, že neviem nič, že sa moja tvorba nikam neposúva a že to robím, len preto, aby som niečo robila.

Našťastie po 3 rokoch sa opäť vrátila radosť, kreatívnosť a chcenie. Áno, niekedy je to extrémne dlhá doba, kedy hľadáte v komerčnom fotografovaní niečo, aby ste tomu dali viac. Ja vďačím ľuďom, ktorí videli tento štýl kombinovania umeleckej a komernčnej fotografie a dali mu šancu. Pretože konečne som mala šancu robiť to, čo som reálne chcela.


A inšpirácia? Tá prišla tak postupne. Na začiatku som vždy napodobňovala niečo čo sa mi páčilo, potom som to obmieňala až som po hodine fotenia, vytvorila fotografie, ktoré nemali nič spoločné s tým pri čom som začala. Takto to funguje aj dodnes. Prichádzam s myšlienkou, nápadom či niečím v hlave, kde mám presný obraz o tom ako to má vyzerať. Našťastie to vždy vyzerá úplne inak a tak 100x lepšie.

Kreativita a inšpirácia sú veci, ktoré ťa formujú, či chceš alebo nie. To, čo som niekedy považovala za vrchol môjho fotografovania je dnes priemerom. A to čo považujem za vrchol dnes, bude tak o 2-3 roky opäť len priemer. Pretože sila a chuť posúvať sa vopred je väčšia, ako všetky tie predsudky či to stojí za to.


Keďže mňa od prvej chvíle inšpirujú a motivujú ľudia zo zahraničia, aj táto tvorba je presne takáto. A tá tvorba si len musí nájsť ľudí ktorí jej dajú šancu. Pretože občas je to príliš na to, čo sa tvorí u nás, alebo na to čo si na začiatku ľudia predstavili.

Ak vyhoríte, neznamená, že nebudete nikdy pokračovať. Znamená to len, že prídete zrejme úplne inak motivovaný, inšpirovaný a kreovaný ako ste boli predtým. To je to, čo nás všetkých posúva ďalej.

Je to občas o odosobnení sa, odkrití seba a často introvernej povahy. Nepremýšľať nad tým, čo na to povedia ľudia, prestať sa pozerať na to, čo si o tom myslí niekto iný. Som tvorca, ktorý určuje svoje mantinely a tak by to malo byť. A ak je tu niekto s tebou, tak by nikdy nemal byť proti tebe. Správny človek ťa bude podporovať, bez rozdielu či ho to zaujíma, pretože vie, že ti to dáva viac. Ak máš niekoho, kto ťa ťahá nadol, alebo ide proti tebe, ver, nie je to ten správny človek.

Neprispôsobiť sa, občas znamená zmeniť svoj život a okruh ľudí, ktorý doteraz tvorili významnú časť tvojho života. No ak máš pocit, že ti v niečom tí ľudia bránia, je lepšie ich nechať ísť...