Môj problém nebol ležať 3 dni v nemocnici. Bolo to skôr o tom dni, kedy som sa dostala až sem. O 4 hodinách beznádeje. O pohľadoch celej rodiny, ktorá sa snaží pomôcť a o tom, keď si nedokážete pomôcť už ani vy. Jednoducho moment, kedy vaša myseľ hovorí to zvládneš a telo stačilo.
V tomto momente som pochopila, že umyť si vlasy každý deň je luxus, ktorý som nepotrebovala. Že dostať sa k dverám kúpeľne je nekonečna cesta a o ceste z kúpeľne k posteli ani nehovorím.
Dni kedy sa cítite tak zle, že si prajete len byť doma. Dokonca, prvý deň som si to ani nepriala. Bolo mi tak zle, že som dobrovoľne išla do nemocnice a dobrovoľne zostala.
Napriek tomu, že druhý deň bol o nieco lepší, Kusnúť 3x do krajca vianočky, či vypiť pohár vody, bolo ako zdolať pomyselný cieľ.
O tom, že naša nemocnica je v naozaj dobrom stave, o tom, že som mala najmilšie sestričky aké som mohla mať o luxuse prepínať telku z rtvs1 na rtvs2 sa treba zmieniť. Už len preto lebo ľudia ktorí sa o mňa tých pár dni starali, boli pre mna najlepší akých som si mohla priať.
Tretí deň, kedy som chcela ísť domov, ale víťazne slova som ešte nepočula, bol už skôr o čakaní a počítaní hodín. Aj keď som si už myslela že som fit, bolo super, že som tam tento deň zostala.
Keď som prišla domov, další deň, zistila som, že ešte stále som príliš vyčerpaná na to, aby som niečo robila. Bola som len vďačná za pohodlie domova, za pohľady rodiny, v ktorých už bolo vidno o niečo viac radosti a za to, že som doma.
V tu chvíľu som pochopila, ako ďaleko ste od domova, napriek tomu že sa nachádzate v rovnakom meste. Tiež som pochopila, že ráno má trápila nová vyrážka na tvári a večer som trávila v nemocnici, kde by som sama ani nedošla. Je zaujímavé, ako sa Vám za jeden deň zmenia priority.
Od momentu, kedy som sa vrátila domov, počúvam viac svoje telo, ako svoju chuť. To, že máte chuť na slané, sladké či vyprážané, je niečo čo nepotrebujete. Vaše telo vám presne povie, čo je vhodné, čo mu robí dobre a bez čoho si vystačí.
Jesť zdravo nie je len o pridávaní fotiek na instagram, o chválení sa ostatným ľuďom či o nejako pomyselnom pocite zdravia. Je to o realite, ktorú vaše telo vyžaduje a potrebuje. Realita v ktorej existujú prehrešky, lebo to patrí k životu, ale mali by ostať len prehreškami, nie každodenným rituálom.
Pri zotavovaní mi okrem klasických jedál pomohla meditácia, myslenie na lepšie zajtrajšky a v neposlednom rade milé slová okolia. V každom kúsku týchto vecí bolo niečo, čo mi dalo pocit zdravšieho "ja".
(V mojich 19tich rokoch som objavila čaro jógy, ktoré bolo najprv o vyzeraní lepšie. Neskôr som sa začala venovať meditáciam, správnemu cvičeniu a dýchaniu. Dnes už viem, o koľko lepší život vďaka tomu mám. Pomáha mi to s bolesťou chrbta, so stresom či sebaláskou. V nemocnici mi to pomohlo k rýchlejšiemu načerpaniu energií a k pocitu, že ten čas strávený tam, mal význam. Alo Yoga robí momentálne výzvu, kde si ľudia píšu na ruku kedy začali s jógou a ja som sa zapojila. Vďaka tejto výzve chcú aby náš svet bol krajším a lepším miestom a aby sa jóga dostala aj k deťom. Na ich webe v kategórii AloMoves nájdete 5minutové videá na cvičenie s detmi, ktoré su momentálne zadarmo.)
A preto ak vám niekto tvrdí, že sebaláska a sebaúcta nie je dôležitá, tak sa mýli. Sebaláska a sebaúcta, je to najdôležitejšie a najlepšie čo svojmu telu môžte dopriať po duchovnej i fyzickej stránke. Každým dňom sa starať a zdokonaľovať v tom, čo je podľa vás potrebné. Bez ohľadu na to, či niekto vie niečo lepšie, alebo v niečom vyzerá lepšie. Počúvajte len svoje telo, svoje srdce a svoj rozum. Povedia vám viac, ako fotky na instagrame.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára