alebo to ako som svoju Vianočnú knihu dočítala na konci novembra. V tejto chvíli mi tých 5 hodín vo vlaku z jedného konca republiky na druhý zrazu nerobilo problém. Tak som otvorila knihu "Maliar z Moulin Rouge" a začítala sa do príbehu Toulouse Lautrec.

Na začiatku knihy sa dozvedáme o osude umelca, ktorý začal už v skorom veku a ani napriek rodu z ktorého pochádzal, ho nešťastie neobchádzalo. Toulouse Lautrec mal možno ľahší život po finančnej stránke no o to viac nenaplnení láskou. Okrem mnohých "highlightov" v podobe úspešných obrazov, spoznaní s významnými umelcami sa v knihe stretávame aj po nekonečnej túžbe byť milovaný. Tak úprimne, z lásky a od srdca.

Toulouse Lautrec spoznal ako dieťa Maurica s ktorým sa stali nerozlučnými kamarátmi. No po zlomení nôh zostáva Henri zavretý na veľa dní a mesiacov doma. Trávi väčšinu času ležaním, liečením, no napriek tomu sa jeho stav nezlepšuje a nikdy nevyrastie. 

V tomto príbehu je pomaly odhaľovaná realita s ktorou sa každodenne stretával a aj napriek tomu, že bol zo začiatku prijatý, sa nikdy nedočkal obdivu za svoj výzor a len v malom za svoju tvorbu. Dokonca za celý svoj život nestretol svoju spriaznenú dušu, ktorá by mu lásku opätovala.

V tomto životnom príbehu sa ma dotýkal okamih, kedy vytváral plagát pre dnes známy Moulin Rouge a tak prispel k tomu, čím tento kabaret je aj dnes. Keďže som netušila s akou myšlienkou vznikal celý tento podnik, neskôr aj plagát na jeho propagáciu, bol to o to zaujímavejší bod v knihe. 

Práve pri tomto plagáte nastáva zvrat aj v rodine Henriho, ktorá umeniu nikdy nerozumela a mala pocit, že výjavom viac pošpinil ich meno, než dosiahol niečo veľké. V tomto okamihu sa rozvracia aj jeho vzťah s otcom ešte viac a vzťah s matkou prehlbuje. 

Čím ďalej sa v knihe dostávame odhaľuje sa nám aj tá najhoršia vlastnosť Henriho, ktorou je túžba po alkohole. Ten v jeho živote predstavuje okrem kúska zábavy aj veľký nástroj na zníženie bolestí ktorými trpel počas života či zmiernenie myšlienok na to, že je tak škaredým, že ho nechcú ani platené spoločníčky.

Jeho stav nezlepšuje ani to, že jeho dobrý kamarát Vincent Van Gogh sa dostáva do ústavu a neskôr sa dozvedá aj o jeho smrti. Táto informácia ho natoľko zarmúti, že začne premýšľať nad tým, koľko času mu ostáva ak bude v tomto živote pokračovať.

Ku koncu knihy čítame o láske, ktorá je síce jednostranná, ale dáva mu aspoň malú nádej. Po čase ho aj táto milá zápletka dovádza do žiarlivosti či záchvatom paniky. Opäť sa vráti k alkoholu a po poslednej "opici" sa rozhodne začať liečiť.

Aj napriek všetkej snahe vidíme malé sebazaprenie a pocit, že sa blíži jeho koniec. Rozmýšľa komu čo dĺži, s kým sa chce ešte stretnúť či nad tým, čo by mal komu povedať. Sťahuje sa naspäť k matke, ktorá sa snaží spraviť všetko pre jeho uzdravenie. Opäť myslí aj na stretnutie s Mauricom, ktorý je v príbehu niekoľko krát spomínaný.

Na konci knihy čakáme, či jeho otec stihne doraziť do domu skôr, než Toulouse Lautrec, jediný syn posledný krát vydýchne.

Táto kniha dosiahla zaujímavé stupňovanie a som rada, že posledných 5 strán som dočítala v pohodlí domova na gauči, pretože koniec týchto kníh sa ma vždy dotýka. Aj napriek pasážam, ktoré nás v knihe môžu na chvíľku nudiť sa dejová línia stupňuje tak, že zostáva zaujímavou. Nájdete v nej názory na umelcov, na Louvre, Eiffelovku či samotné EXPO, ktoré sa v týchto rokoch odohráva v Paríži. No a okrem toho, sa dozviete viac než to, kde visia najslávnejšie obrazy.

à la vie à la mort