Teraz je ten čas kedy si môžte spraviť kávu či čaj, pohodlne si sadnúť, čítať a nič viac neriešiť.

Každý deň sa posúvame vpred, je už len na nás ako a koľko. Ja si dávam každý deň výzvy, ktoré chcem dosiahnuť a zároveň výzvy ktoré chcem dosiahnuť o niekoľko rokov. Viem kde som teraz a kam chcem prísť.

Niekedy už máme pocit, že sme spravili všetko preto aby sme dosiahli náš cieľ. No stále môžme spraviť omnoho viac. V tomto roku som pochopila, že všetko zle je na niečo dobre. Niežeby som to doteraz nevedela, len som sa nikdy nad tým nezamýšľala.

Tento rok mi priniesol mnohé výzvy. Výzvu napredovať a zlepšovať značku nosimumenie. Výzvu tvoriť viac, fotiť viac a dokázať ľuďom, že to všetko stojí za to. Pravdou je, že ak začnete robiť čo vás baví, bez toho aby ste prihliadali na zvyšok, ľudia to začnú chápať.


Ako fotograf viem usúdiť, že moje prvé svadobné fotenia, boli objednávané vďaka nízkej cene. A to nie len svadobné, ale samozrejme portretne, rodinné či akékoľvek iné. Tento rok som mala šancu fotiť svadbu, ktorá už nebola vyberaná pre rozpočet, ale pre to lebo chceli práve moju prácu. Od tejto doby sa to zlepšovalo a ja musím naozaj vyklopať, že už najčastejšie počúvam vetu “vybrali sme si vás lebo vaša tvorba....” namiesto vety “nedalo by sa to tak o 20€ lacnejšie?” No nie nedalo.

V tomto momente bol zlom. Zlom, ktorý má prinútil fotiť to čo chcem, presviedčať ľudí na moje nápady a povedať nie na to, čo naozaj nechcem. Naučila som sa radšej mať o jedného zákazníka menej, ako fotiť niečo s čím niesom stotožnená. Taktiež som sa naučila, že moja práca stojí veľa môjho aj osobného času a preto by som už nikdy neznižovala cenu.

Táto podobná story sa opakovala aj pri projekte nosimumenie. Vždy sa mi pacilo čo sme vytvárali, vždy som dávala do toho maximum a vždy sme ponúkali na predaj to čím sme si boli na 150% isté. No aj napriek tomu som pociťovala úzkosť, stereotyp a tak trochu vyhorenie. Pochopila som, že kým sa tomu neodovzdáme natoľko, že prestaneme riešiť čo ľudia chcú, čo si myslia, čo kupuju alebo nekupujú a namiesto toho začneme riešiť čo sa páči nám, čo by sme si kupili, čo by sme chceli mať vo svojom šatníku, dovtedy nenájdeme to čo hľadáme.

V dnešnej dobe sú obe projekty na dobrej ceste aj vďaka uvedomeniu si, že sme zišli z cesty. Z tej, ktorá nás viedla k tomu čo chceme, na tú ktorá riešila čo chcú ľudia. V tomto smere sa to inak nedá povedať, len tak, že ak budete spokojný vy, ľudia si vás nájdu a budú spokojní tiež. No ak budete premáhať seba v tom, čo Vám nič nehovorí, tak vaša práca zapadne prachom.


Je správne priznať si chyby, najst opäť svoju cestu, zdokonaľovať sa, podporovať jeden druhého a veriť, že všetko sa deje pre niečo. A ak ste dodnes robili niečo čo ste museli, no nijako vás to nenapĺňa, skúste tu vec zmeniť tak, aby vás napĺňala. Tak aby ste si na konci dňa nemuseli hovorit, aký zbytočný deň to bol.

V tomto roku mi prejavilo dôveru množstvo ľudí, no pár z nich si okrem mojej pozornosti zaslúžia aj tu vašu. Skvelá banshee.sk ktorej vytváram produktové fotografie, no už dnes sú z nás priateľky. Naozaj šikovná blogerka a speváčka Stanka Soprano, ktorá s nami spolupracuje v projekte nosimumenie, no naša spolupráca je už dnes v kamarátskom merítku. A takisto si zaslúži pozornosť marima.sk a jej nádherne kožené tašky, vďaka ktorým sa z nás taktiež stali kamarátky na diaľku. A v neposlednom rade moja sestra, ktorá so mnou vytvára značku nosimumenie.

Tieto ženy vyzdvihujem práve preto, lebo každá z nich tvorí na Slovensku a každá sa snaží plniť si svoje sny. Tak ich podporte milým slovom, kúpou či aspoň sledovaním na instagrame.

Myslíte na to, čím chcete byť o pár rokov a ako sa k tomu dostať, to je jediná cesta za dosiahnutím svojho cieľa.