Je to tá vec, ktorú by sme mali mať ku všetkým ľuďom. Bez ohľadu na ich vek, pohlavie či zdravie. Sme si rovní. A čo vám tým chcem povedať? Moja fotografická činnosť zahrňuje často rôzne otázky v mysli druhých ľudí. Koľko si môžu dovoliť povedať, či mi môžu veriť a či vôbec by ma mali osloviť a zveriť mi napríklad svoj veľký deň.

Pravdou je, že mnohokrát by 40 ročnému človeku nepovedali to čo počujem ja. Možno by zmenili svoj zmýšľanie a hľadali v tom niečo zaujímavé.


Ja viem, že napriek tomu ako skvelo vyzerá život na sociálnych sieťach, platíme aj daň. Napríklad u mňa daň vo výške presedených dní pri počítači a úprave fotiek. Daň za to, že musíme s každým rozprávať bez ohľadu na to, či nám človek sadne. Každému sme rovnako zaviazaný. Každý je pre mňa rovnaký zákaznik. Ten čo platí menej, či ten čo viac. Ten ktorý je už dospelý, či dieťa, ktoré pobehuje po ihrisku.

Táto rovnosť je dôležitá, nakoľko je to moja práca, ktorá ma prezentuje. Po pár rokoch, ktoré už mám za sebou som sa naučila lepšej komunikácii, lepším vysvetleniam a dokonca i lepšej obhajobe. Áno toto všetko vás naučí podnikanie. (vrátane účtovníctva, grafiky, vytvárania webu, marketingu a podobne). Potom si kľudne môžte 3x ročne oddýchnuť pár dní s mobilom v ruke v zahraničí. A či tam ten mobil musí byť? Jasné, že musí.


Ľudia očakávajú, že bude dostupný 24/7, či ste na dovolenke, doma, na svadbe. Či práve pracujete alebo máte osobný priestor. A dokonca aj o polnoci, pretože je potrebné odpísať na správy.

My ľudia sme si zvykli na to, že všetko dostaneme hneď. Nie sme ochotný čakať. Ak niekomu neodpíšem v danej chvíli, buď sa poberie k inému, alebo mi napíše ešte 4 ďalšie správy. Niektorí majú pocit, že spánok potrebujú len oni a my ostatní ideme na baterky.

A tá lepšia stránka? Tou je, že dospelí ľudia, ktorí by mi mohli byť rodičmi, si ma vážia viac ako tí o pár rokov starší. Áno je to spôsobené aj dobou v ktorej žijeme. Je doba, keď si jeden druhému neprajeme. Keď si závidime a hľadáme chyby a dokonca i taká keď prestávame rozumieť čo je úcta.

No nedávno som to pochopila. Existujú skvelí ľudia, ktorí su tu pre nás. Viete ak raz niekomu pomôžete, možno o pár rokov zistíte aký dôležitý zlom v jeho živote to bol. A možno o pár rokov nebudete vedieť či ten človek existuje. Všetko ukáže čas, ale stojí to za to, no nie?


Skúste sa zamyslieť, či je na mieste sa niekomu vysmievať, lebo chce dokázať niečo čo ste vy ani neskúsili. Či máte prečo ľuďom závidieť, alebo si radšej vezmete z nich inšpiráciu a začnete pracovať na sebe. No a napokon? Občas svoje znalosti posuňte ďalej ľuďom, ktorí to potrebujú. Niekomu zmeníte život a niekomu len pomôžete prekonať ďalšiu životnú fázu.

A či vás nezabije jeho konkurencia ak začne robiť to isté? Pokiaľ zostanete sami sebou a vaša práca bude poznačená vašim rukopisom, získate viac než ste dali. Pochopíte, že je skvelé mať priateľa z rovnakej sféry.

Vďaka jednej skvelej osobe, ktorá ma nedávno inšpirovala napísať tento príspevok, si dnes môžte vychutnať nový článok. Tak si spravte čaj či kávu, nemusíte to postovať na instagram a bežte si pozrieť jej príbeh a ešte krajšiu tvorbu na www.banshee.sk

Nezabudnite jej zanechať milé slová, alebo to dajte vedieť aspoň mne. Každého z nás to posúva ďalej.

Moje fotky sú rovnako nerealistické ako príspevky na sociálnych sieťach. Preto neverte všetkému. Takáto farba poľa naozaj neexistuje.

Verte v svoje sny a žite s úctou.