Chodíte po meste a rozprávate sa o tom ako kto vyzerá, čo ma oblečené, či má dnes dobrý deň alebo nie. 

Poznáte to? Ak nerozprávate tak minimálne v hlave sa vám rodia tieto myšlienky.

Každý deň je nárok na to, aby sa niekto necítil úplne dobre a naopak na to, aby ukázal ako dobre mu je. Aj ja mám dni kedy sa radšej zahalím do čierneho a tvárim sa neviditeľne. Potom prídu dni, keď som možno rovnako v čiernom, no vo výrazných kúskoch môjho šatníka.

Po toľkých rokoch, módnych trendoch, vkusoch a nevkusoch, sa ešte stále musíme zamýšľať nakoľko je niečo in alebo out? 

Viem, že dnešná doba prináša mnohím ľuďom pocit menejcennosti. Túto menejcennosť pociťuje človek vďaka okoliu. Áno, nieje to nikto iný, sme to my, ktorí súdime ostatních.

Niesom výnimkou, aj mne sa to stane. Tieto hlasy v hlave, kto ako vyzerá, čo má na sebe. Aj keď mám názor, že bez rozdielu na váhu, vek a iné okolnosti, je možné vyzerať vkusne, nie vždy to čo sa mne nepáči musí byť zlé.

Každý máme svoj pohľad na všetko, na módu aj na život.

V časoch, keď som si uvedomila kým som a kým by som chcela byť, som pochopila, že v dnešnom svete treba naozaj začínať od seba. My sme tý, ktorý si dajú najviac lásky. Ak ju dáme sebe, môžme ju dávať aj ostatním.

Prečo o niekom rozprávať zle, ak to my nerobíme inak? To naozaj sa stratil zdravý úsudok? Prečo odcudzíme hneď toho kto nemá miery ako modelky a tvár ako Angelina?

Nejak sa občas zamýšľam nad tým, ako by bolo ľuďom dobre, keby prestali vyčítať ostatním to čo robia aj oni. Ak niečo chcete zmeniť, začnite u seba. Ak to dokážete, pôjde život o čosi jednoduchšie. Možno nebudete šťastný každý deň, veď o tom život nieje. Minimálne si odľahčíte svoju myseľ otázkami kto, kedy, kde a s kým. Začnete sa venovať viac sebe a svojmu životu. Tomu, čo by ste mali spraviť vy. Takto nejako si začnete plniť aj sny a do života pritiahnete ľudí, ktorých tam mať chcete.

Naučiť sa vážiť si sám seba je omnoho ťažšie než sa na prvý pohľad zdá. Vzdať sa ohovárania a nebežať hneď za kamarátkou aby ste jej povedali, kto čo zase na sebe mal a ako hrozne v tom vyzeral, je tiež tvrdým orieškom. Nič z toho neprichádza rýchlo a preto to dlho drží. Veď viete, čo rýchlo príde, rýchlo aj odíde. Neraz sa mi toto pravidlo potvrdilo.

Vedieť svoje hodnoty a využívať ich vo svoj prospech, je to čo vás dovedie k víťazstvu. Aj ja som na tejto ceste sebapoznania. Viac si všímam ako ľudia na uliciach vnímajú mňa, môj výzor a nerozmýšľam nad tým, čo si o tom myslia. No predsa, nebolo by ľahšie usmiať sa a spríjemniť niekomu deň? Ako povrchne skúmať celý outfit?

Občas ani netušíte ako veľmi zmeníte deň niekomu na koho sa usmejete. Pamätajte, je to vaše rozhodnutie, ktoré určuje vaše hodnoty. Mnoho z nás (vrátane mňa) zdedilo pohľad, ktorý často vyzerá nepríjemne, odmerane či namyslene. Ak sa trochu usmejete všetky tieto predsudky zmiznú. Možno si zrazu ten človek, ktorý prechádza naokolo ani neuvedomí či ste naozaj mali červené lodičky so zelenými ponožkami. Nebude sa zamýšľať nad tým ako veľmi vysoko je vaša špička nosa a ani nad tým, či ste pred sekundou pôsobili nepríjemne. Často vám opätuje úsmev a život pôjde ďalej.

V mojom živote existujú ľudia, ktorí nevedia ani ako sa volám, no napriek tomu sa zdravíme.

Je to zaujímavý pocit, nevedieť o niekom nič a pritom mať pocit že sa poznáte. Áno, existujú ľudia, ktorí prišli do môjho života, len tak niekde v obchode, autobuse alebo v meste. Natrafili sme na seba, raz, dva krát a potom ešte ďalších 55x. Stále mnoho z nich nevie moje meno, veď načo by im aj bolo. Úplne postačuje prejsť okolo, pozdraviť sa a nič viac neriešiť.

Namiesto myšlienkových pochodov "táto ide so mnou v autobuse každý deň", alebo "tohto som už tento týždeň videla asi 3x", sa jednoducho pozdravíme a ideme ďalej každý vlastnou cestou.

Týmto rozhodnutím viem, že sú to ľudia, ktorí majú zrovnaný život a nezapodievajú sa predsudkami. Sú mi ukradnutí, rovnako ako ja im. Je to každého vec, koľko zo svojho života prezradí cudzím. Mnoho krát svojim prejavom, gestami a mimikou prezradíte viac než by ste chceli.

Preto si občas spomeňte, že ani vy nemáte stále skvelý deň a aj vám sa občas stane, že si niečo nevšimnete. Taktiež máte určite dni, kedy by ste najradšej oslavovali a potom tie, keď nepotrebujete o nikom nič vedieť. Nie každý deň, je ten správny na rozhovor. Ak si zachováte hranicu, kde ustúpite, alebo ukončíte rozhovor, aby nedošlo k hádke, spravíte veľký krok vpred.